Citovanie podľa ISO 690 (2021)

Predstavme si dve situácie…

(1) V článku si prezeráme zoznam použitých zdrojov, v ktorom sú iba internetové odkazy (linky). Otvoríme si jeden z nich – http://www.uic.edu/htbin/cgiwrap/bin/ojs/index.php/fm/article/viewArticle/2136/194 – a zistíme, že je nefunkčný („404 Not Found“). Z odkazu nevieme vyčítať ani možný názov na vyhľadávanie na základnej webovej stránke http://www.uic.edu“. Máme vôbec istotu, že zdroj v minulosti existoval? 

(2) Zaujal nás príspevok na sociálnej sieti, ktorý hovorí o dôležitom výskume. Na konci však vidíme len stručné „Zdroj: Springer“. Springer je síce vysoko kvalitné vydavateľstvo, ale opäť, ako dlho by trvalo hľadanie v celej jeho produkcii? A je zdroj skutočný?

Prečo je to problém? V oboch prípadoch nevieme presne identifikovať zdroj – chýbajú nám dôležité údaje, čo sťažuje ich vyhľadávanie. Predstavme si, že v prvom prípade by sme mali k dispozícii celý rad údajov o zdroji (autor M. Zimmer; názov The Externalities of Search 2.0). Stačilo by len zadať názov, príp. priezvisko autora do vyhľadávača a zistili by sme, že článok je skutočný, ale je dostupný na inom odkaze. V druhom prípade by sme zas presne vedeli, o akú štúdiu ide a rovnako by sme ju mohli hľadať podľa názvu a autora.

… Aj preto sú dôležité korektné bibliografické odkazy s úplnými identifikačnými údajmi o dokumentoch, zdrojoch, publikáciách…

Bibliografické odkazy

Bibliografický odkaz obsahuje údaje o citovanom zdroji, vďaka ktorým ho môžeme s presnosťou identifikovať a v prípade potreby vyhľadať a použiť.

Bibliografické odkazy sú (spolu s citáciami) nevyhnutnou súčasťou citovania.

Všeobecné zásady bibliografických odkazov

Všeobecne (bez ohľadu na typ zdroja, ku ktorému robíme bibliografický odkaz) platí, že:

  • údaje do odkazu čerpáme z citovaného zdroja;
  • povinné údaje, ktoré sa v zdroji nenachádzajú:
    • vynechávame (okrem vydavateľstva a roku vydania – vtedy uvádzame zástupné označenia [s. n.], [s. a.])
    • alebo ich dohľadáme v inom zdroji (napr. knižničný katalóg) a uvedieme v hranatých zátvorkách;
  • nepovinné údaje (napr. vedľajší tvorcovia) uvádzame, len ak ich považujeme za dôležité pre čitateľov;
  • doplňujúce údaje (napr. preklad názvu) uvádzame v hranatých zátvorkách, ak je to nevyhnutné;
  • zachovávame poradie a formu údajov, ktoré predpisuje citačný štýl;
  • nekopírujeme grafické znázornenie údajov na zdroji (napr. nadpisy v kapitálkach, verzálkach), dodržiavame však pravidlá pravopisu jazyka (napr. zachovanie veľkých písmen pri vlastných menách),
    napr. Uprostřed Evropy (nie UPROSTŘED EVROPY);
  • jednotlivé skupiny údajov oddeľujeme bodkou a medzerou, celý bibliografický odkaz končí bodkou;
  • v zozname bibliografických odkazov odkazy zarovnávame doľava (nie do bloku).

Obsah a forma bibliografických odkazov

ISO 690 (2021) predpisuje obsah a formu bibliografických odkazov, t. j.:

  • ktoré údaje má obsahovať (napr. tvorca, názov, vydavateľ a pod.),
  • v akom majú byť poradí,
  • akú majú mať formu (kurzíva, malé a veľké písmená a pod.),
  • interpunkciu (bodky, čiarky, bodkočiarky, pomlčky, spojovníky a pod.).

I. Jazyk

Údaje v bibliografickom odkaze píšeme v jazyku zdroja, ktorý citujeme (z ktorého preberáme myšlienku) alebo naň odkazujeme. Mená tvorcov, názov, vydavateľstvo a pod. teda ponechávame v pôvodnom znení.

Existuje niekoľko výnimiek – určité údaje píšeme v jazyku našej práce:

  • spojka pred posledným tvorcom (SK – „a“; EN – „and“…),
  • informácia o dostupnosti (SK – „Dostupné na“; EN – „Available at“…),
  • informácia o dátume citovania (SK – „zobrazené“; EN – „viewed“…),
  • formát,
  • rola,
  • poznámky.

Údaje neprekladáme (ak považujeme za dôležité uviesť preklad názvu, uvedieme ho za originálnym názvom ako doplňujúci údaj v hranatej zátvorke) ani neopravujeme (ak obsahujú gramatické chyby, ponechávame ich).

Ak je zdroj písaný v inom písme než naša práca, robíme tzv. transliteráciu (prevod z jednej sústavy písma do inej). Môžeme si pomôcť napríklad nástrojom Google Translate – po zadaní originálneho textu sa zobrazí aj jeho transliterovaná podoba.

  • Príklad: Ak píšeme prácu v slovenčine, písmo je latinka. Ak nájdeme zdroj v cyrilike, údaje neprekladáme, ale rešpektujeme pôvodné znenie a zapíšeme ich v latinke (napr. originál „наука“ sa transliteruje do „nauka“, nie „veda“).

II. Tvorcovia

  • Rozlišujeme rôzne roly tvorcov: autor, skladateľ, zostavovateľ/editor, režisér…
  • Ak primárny tvorca nie je autorom textu, ale má hlavnú úlohu na tvorbe zdroja, do okrúhlych zátvoriek doplníme jeho rolu, ktorú môžeme zaznamenať v úplnej alebo v skrátenej podobe,
    • napr. VANEK, P. (skladateľ) alebo SLOVÁK, A. (zost.).
  • Ak je primárnych tvorcov do 5 vrátane, musíme uviesť všetkých.
  • Mená viacerých tvorcov sa oddeľujú bodkočiarkou (okrem posledného, pred ktorým je spojka).
  • Ak je tvorcov 6 a viac, môžeme uviesť prvého autora a formulku et al. (vo význame a kolektív),
    • napr. DVORSKÁ, Petra et al.
  • Slovosled v zápise​:
    • prvý autor invertovane (obrátene),
      • napr. DVORSKÁ, P.,​
    • prostrední autori invertovane (obrátene) alebo priamo (voliteľné),​
      • napr. BUDÍN, M.; CAPKOVÁ, E. alebo M. BUDÍN; E. CAPKOVÁ,
    • posledný autor priamo, pred ním spojka,​
      • napr. a S. BOR,
    • celý príklad:​ DVORSKÁ, P.; BUDÍN, M.; CAPKOVÁ, E. a S. BOR alebo​ DVORSKÁ, P.; M. BUDÍN; E. CAPKOVÁ a S. BOR.
  • Krstné mená môžeme rozpísať alebo alebo skrátiť uvedením iniciál,
    • napr. DVORSKÁ, Petra alebo DVORSKÁ, P.,
    • ak používame iniciály, oddeľujeme ich bodkou a medzerou, napr. BURCHARD, J. E. (nie J.E.).
  • Ak je primárnym tvorcom inštitúcia, zapisujeme ju verzálkami (veľkými písmenami),
    • napr. SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED.
  • Pokiaľ je primárny tvorca v zdroji doslovne uvedený ako „anonym“, zapíšeme ho ako ANONYM,
    • V prípade, že zdroj nemá uvedeného autora, môžeme sa pokúsiť ho dohľadať v inom zdroji alebo údaj vynechať (neoznačujeme ho ako anonymného).
  • Mená vedľajších tvorcov (prekladatelia, ilustrátori a pod.) uvádzame vždy v priamom slovoslede a s rolou v okrúhlych zátvorkách,
    • napr. J. VILIKOVSKÝ (prekladateľ).
    • Vedľajší tvorca nie je povinný údaj, ale v niektorých prípadoch je pre jednoznačnosť vhodné ho uviesť.

III. Názvy

  • Názvy zdrojov ako celkov zaznamenávame kurzívou.
  • Pri častiach z tlačených zdrojov uvádzame kurzívou názov hostiteľského zdroja,
    • napr.
      FÓRIŠOVÁ, M. Bratislavskí knihári v 16.-17. storočí. Slovenská archivistika, roč. 26 (2001), č. 1, s. 73 – 85. 
  • Pri častiach z online zdrojov postupujeme nasledovne:
    •  Ak je časť dostupná priamo (napr. PDF súbor článku, článok v databáze), zapíšeme kurzívou názov časti;
    •  Ak časť nie je dostupná priamo (napr. PDF celého zborníka, periodika), zapíšeme kurzívou názov hostiteľského zdroja;
  • Pri zdrojoch, ktoré vznikli bez názvu, napr. osobná korešpondencia, fotografie a pod., doplníme vhodný názov do hranatých zátvoriek,
    • napr.
      LICHNEROVÁ, L. 2022. [Dajte si do diáru 5. máj 2022]. Pozvánka. Vlastník: BELAVÁ, Z.

IV. Formát a typ zdroja

  • Formát a typ zdroja sa uvádzajú veľkým začiatočným písmenom po názve dokumentu a podľa terminológie uvedenej v RDA – v závislosti od typu informačného zdroja,
    • napr. Online, Voľné listy, Brožovaná väzba, Televízny seriál, Audiokniha, Kindle e-kniha, Aplikácia, PDF, Štatistický dataset, Štatistický analytický program, Kartografický obrázok, Počítačový dataset/ Dataset, Notovaná hudba, Hraná hudba, Hovorené slovo, Libretto, Audiokazeta, Audiodisk (CD), Videodisk (DVD), Gramofónová platňa (LP), Počítačový disk, Mikrofišová kazeta, Filmová kazeta, Videokazeta, Filmový kotúč, Objekt, Statický obrázok atď.;
    • uvedené je možné aj kombinovať, napr. PDF; online (oddeľujeme bodkočiarkou).
  • Nepoužívame, ak ide o tradičný tlačený dokument.
  • Formát a typ zdroja uvádzame za názvom; v prípade časti za názvom hostiteľského zdroja.
    • napr.
      ONDRIŠ, P. Informačná gramotnosť. Knižnica. Online. …

V. Vydavateľské údaje a dátum vydania

  • Meno vydavateľa je povinný údaj;
    • výnimkou sú časti (články) v časopisoch – meno vydavateľa uvádzame len v prípade, že názov periodika nie je postačujúci na jeho identifikáciu, neexistuje kľúčový názov periodika alebo existuje viacero periodík s tým istým názvom. Na presnú identifikáciu seriálu vtedy môžeme použiť aj ISSN, DOI a miesto vydania.
    • Ak nie je vydavateľ známy, uvedieme [s. n.] (v zmysle bez vydavateľa).
    • V prípade viacerých vydavateľov môžeme uviesť všetkých, ale nie je to nutné.
  • Rok vydania je povinný údaj.
    • Ak údaj odvodíme z iného zdroja, uvedieme ho v hranatých zátvorkách, napr. [1980].
    • Pokiaľ nie je možné rok vydania dohľadať, uvedieme [s. a.] (v zmysle bez roka).
  • V prípade, že citujeme reprinty, faksimile, digitalizované zdroje a pod., bibliografické údaje uvádzame podľa originálneho zdroja a k dátumu originálneho vydania zaznamenávame do hranatých zátvoriek aj skutočnosť, že ide o reprodukciu originálu a jej dátum,
    • napr. 1689 [digitalizované 2011].
  • Miesto vydania nie je povinným údajom.

VI. Časti zdrojov

  • Časti zdrojov = časti hostiteľských zdrojov (zdrojových dokumentov), napr. články v časopisoch, autorizované kapitoly v knihách, príspevky v zborníkoch.
  • Označenie „In:“ pri článkoch z časopisov nie je povinné, ale je povinné pri častiach knižných zdrojov (napr. editovaných kníh, zborníkov). Preto je jednoduchšie ho vždy uvádzať.
  • Numerácia je označenie ročníka a čísla časopisu v jazyku citovaného dokumentu, čiže tak, ako to je v citovanom dokumente uvedené. Pre presnú identifikáciu sa dopĺňa o rok vydania a rozsah strán. Má formu:
    • roč. 6 (1999), č. 5, s. 5 – 10 (dokument v slovenčine alebo češtine);
    • vol. 6 (1999), no. 5, s. 5 – 10 (dokument v angličtine);
    • Jg. 6 (1999), Nr. 7, s. 5 – 10 (dokument v nemčine);
    • 6, 1999, 5, 5 – 10 (vzhľadom na nejasnosť údajov neodporúčame používať túto formu).
  • Označenie rozsahu strán je v jazyku práce, ktorú píšeme.
    • Vyššie uvádzané príklady sa týkajú časopisu v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku, ale jazyk citujúceho dokumentu je slovenský – preto je označenie rozsahu strán v slovenčine.
  • Numerácia časopisov sa zaznamenáva po čiarke za názvom časopisu (ak ide o tlačenú verziu) alebo za označením typu zdroja po bodke (ak ide o online verziu), napr.:
    • STIEG, M. F. The information needs of historians. In: College and Research Libraries, vol. 42 (1981), no. 6, s. 549 – 560.
    • STRINGER, J. A. et al. Reduction of RF-induced sample heating with a scroll coil resonator structure for solid-state NMR probes. In: Journal of Magnetic resonance. Online. vol. 173 (March 2005), no. 1, s. 40 – 48. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.jmr.2004.11.015. [zobrazené 2021-09-09].
  • Pri článkoch v novinách je numerácia obvykle nahradená presným dátumom publikovania článku, napr. 2023-02-14.

VII. Dostupnosť a dátum citovania

  • Pri online zdrojoch uvádzame informáciu o dostupnosti a hyperlink ako https alebo https URI.
    • Informácia o dostupnosti je v jazyku práce, ktorú píšeme (napr. SK – „Dostupné na:“, EN – „Available from:“),
    • napr. Dostupné na: https://www.euroekonom.sk/informacie-udaje-data/.
    • Skracovanie URL sa neodporúča – znižuje kredibilitu, z adresy nemožno vyčítať doménu.
    • Informačné zdroje, ktoré sú lepšie dostupné cez špecifické internetové služby, by mali byť takto aj uvedené,
      • napr. Dostupné na: Twitter, @carterjwm.
      • Ak je to možné, používať by sa mal perzistentný identifikátor (DOI) alebo permanentný link.
    • Dátum citovania/zobrazenia/sprístupnenia je povinný len pre tzv. dynamické online zdroje, tzn. pre zdroje, ktoré menia (aktualizujú, revidujú) svoj obsah, príp. ho dopĺňajú (= zdroje na pokračovanie).
    • Norma uvádza viaceré možnosti zápisu dátumu, odporúčame:
      • [zobrazené 2022-01-14] – práca v slovenčine;
      • [viewed 2022-01-14] – práca v angličtine.

Ďalšie zásady

  • Údaj o poradí vydania je povinný (s výnimkou 1. vydania). Uvádzame ho aj s prívlastkami, napr. 2. upravené a doplnené vydanie.
  • ISBN a ISSN nie sú povinné údaje.
  • Bibliografický odkaz končí vždy bodkou, aj ak je posledným údajom dostupnosť online zdroja (internetový odkaz).
  • Unikátne zdroje (napr. inkunábuly, staré tlače), ktoré sa nachádzajú len v určitých pamäťových inštitúciách (knižnice, múzeá a pod.), musia obsahovať aj fyzickú lokáciu – tzn. umiestnenie, ktoré odkazuje na inštitúciu, kde je zdroj uchovávaný. Fyzická lokácia je údajom, ktorý sa nachádza buď za rokom vydania, alebo pred údajom o prístupe v prípade online informačných zdrojov, a má formu: V: Inštitúcia, Mesto. Signatúra.
    • Napr. stará tlač z fondu Slovenskej národnej knižnice v Martine:
      NEUBARTH, J. Nowý Kalendář. W Žilině: u Alžběty Dádanky, 1683. V: Slovenská národná knižnica, Martin. Signatúra: snkČSE 6/1682.
  • Ak je majiteľom informačného zdroja súkromná osoba, namiesto „V:“ použijeme „Vlastník:“. Pokiaľ vlastník nie je stály, za jeho menom uvedieme v hranatých zátvorkách dátum, kedy bol majiteľom zbierky.
    • Napr. obraz v zbierke O. Winfrey v roku 2014:
      KLIMT, G. Adele Bloch-Bauer II. Olej na plátne. 1915. Vlastník: WINFREY, Oprah. [2014-09-01].
  • Ak je citovaný informačný zdroj anotácia, preklad, komentár, aranžmán, adaptácia, revízia, recenzia, kritika, náhrada (náhrada v inej forme, napr. faksimile, fyzická náhrada, digitálna náhrada, zhrnutie), výkon (realizácia umeleckého diela), je povinný tiež údaj „vzťah“. Uvádza sa návestím a nasleduje odkaz na súvisiace dielo v zložených zátvorkách { }. Vzťah je posledným údajom bibliografického odkazu alebo sa nachádza pred dátumom zobrazenia v prípade online zdrojov.
    • Napr.
      HAJKO, D. Helena Turcerová-Devečková: Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti. In: Slovenské pohľady, roč. 4+141 (2025), č. 5-6, s. 119 – 121. Recenzia na: {TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ, H. Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2024}.

Sekundárne citovanie

V rámci sekundárneho citovania (preberania myšlienky zo sprostredkujúceho zdroja, nie originálneho) postupujeme nasledovne:

  1. vytvoríme bibliografický odkaz na pôvodný zdroj = ktorý je citovaný v sprostredkujúcom zdroji,
    • vychádzame z údajov, ktoré sú dostupné v sprostredkujúcom zdroji;
  2. za odkazom uvedieme formuláciu cit. podľa;
  3. vytvoríme bibliografický odkaz na sprostredkujúci zdroj.

Schéma bibliografického odkazu pri sekundárnom citovaní je nasledovná:

bibliografický odkaz na pôvodný zdroj cit. podľa bibliografický odkaz na sprostredkujúci zdroj

Príklad:

COLE, A. J. a B. J. BECKER, (2004). Comprehensive Aquativ Therapy. Elsevier Inc. cit. podľa LABUDOVÁ, J., (2024). Osobitosti pohybu vo vodnom prostredí. Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport.

⤷ V publikácii Labudová 2024 je uvedená myšlienka z publikácie Cole a Becker 2004. Keďže autorkou myšlienky nie je J. Labudová, musíme priznať autorstvo pôvodcom – j. A. J. Cole a B. J. Becker –, ale súčasne uviesť aj sprostredkujúci zdroj.

Schémy bibliografických odkazov podľa typu (kategórie) zdroja

Pri tvorbe bibliografických odkazov musíme najprv určiť typ citovaného zdroja (kniha, článok v časopise, webstránka… Pozri pomôcku – ťaháčik k typom dokumentov). Od toho sa následne odvíja stavba bibliografického odkazu (prvky bibliografického odkazu sa totiž môžu líšiť v závislosti od typu zdroja).

Nižšie uvedené schémy bibliografických odkazov určujú, aké prvky majú byť v bibliografickom odkaze a v akom poradí.

Knižné publikácie

PRIMÁRNY TVORCA. Názov. Formát; typ zdroja. Vydanie. Vedľajší tvorca. Vydavateľ(stvo), rok vydania. Dátum aktualizácie/revízie. Prístup. [dátum zobrazenia].

tlačená kniha

  • HANOBIK, F. Vybrané kapitoly zo sociálnej politiky. Collegium Humanum – Szkoła Główna Menedżerska, 2021.
  • IVANOVÁ, M. Syntax slovenského jazyka. 2. upravené a doplnené vydanie. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2016.
  • SHAKESPEARE, W. Hamlet, dánský princ. M. HILSKÝ (prekladateľ). Atlantis, 2024.
    Vedľajší tvorca (prekladateľ) je nepovinný údaj, ale v tomto prípade spresňuje, o ktorý preklad ide (môže to byť dôležité napríklad v práci, ktorá porovnáva rôzne preklady diela).
  • SHAKESPEARE, W. Hamlet. Ľ. FELDEK (prekladateľ). Odeon, 2006.
    Vedľajší tvorca (prekladateľ) je nepovinný údaj, ale v tomto prípade spresňuje, o ktorý preklad ide (môže to byť dôležité napríklad v práci, ktorá porovnáva rôzne preklady diela).

online kniha

Časti knižných publikácií (napr. zborníkov, editovaných kníh, slovníkov)

PRIMÁRNY TVORCA ČASTI. Názov časti*. In: PRIMÁRNY TVORCA HOSTITEĽSKÉHO INFORMAČNÉHO ZDROJA. Názov hostiteľského informačného zdroja**. Formát; typ zdroja. Vydavateľ(stvo), rok vydania, numerácia a rozsah strán. Dátum aktualizácie/revízie. Prístup. [dátum zobrazenia].

* platí iba pre elektronické zdroje: ak je časť dostupná priamo, kurzívou sa zvýrazňuje názov časti (nie hostiteľského informačného zdroja)
** platí pre elektronické zdroje, ak je dostupný len celý hostiteľský zdroj, a pre tlačené zdroje: kurzívou sa zvýrazňuje názov hostiteľského informačného zdroja (nie časti)

príspevok v tlačenom zborníku

  • JŮVOVÁ, A. a T. ČECH. Bohumír Blížkovský – představitel československé systémové pedagogiky. In: S. DONČEVOVÁ a J. MEDVEĎOVÁ (ed.). Paedagogica 35. Univerzita Komenského v Bratislave, 2023, s. 43 – 52. 

príspevok v online zborníku

autorizovaná kapitola v tlačenej knihe

  • SMITH, C. Problems of information studies in history. In: S. STONE (ed.). Humanities information research. CRUS, 1980, s. 27 – 30.

autorizovaná kapitola v online knihe

  • HINES-GAITHER, K.; PEREZ, N. S. a L. T. MELENDEZ. Voces Invisibles. In: B. WASSEL a C. GLYNN (ed.). Transforming World Language Teaching and Teacher Education for Equity and Justice. Online. Multilingual Matters, 2022, s. 85 – 102. Dostupné na: https://doi.org/10.21832/WASSEL6515. [zobrazené 2025-09-07].

heslo v online slovníku

  • KARLÍK, P. a R. ŠIMÍČEK. Neurčité zájmeno (indefinitní zájmeno). In: P. KARLÍK; M. NEKULA a J. PLESKALOVÁ (ed.). Nový encyklopedický slovník češtiny online. Online. Masarykova univerzita, 2012-2020. Dostupné na: https://www.czechency.org/. [zobrazené 2025-09-07].

Časopisy (seriály)

Názov seriálu. Formát; typ zdroja. Vydavateľ(stvo), rok vydania. Prístup. [dátum zobrazenia].

Stále vychádzajúci časopis (živý)

Časopis s ukončeným vydávaním

  • Jazyk – literatura – komunikace. Seriál; online. Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta-Katedra českého jazyka a literatury, 2012 – 2019. Dostupné na: http://jlk.upol.cz/. [zobrazené 2024-02-25].

Články v časopisoch (časti seriálových publikácií)

PRIMÁRNY TVORCA. Názov časti*. Názov seriálu**. Formát; typ zdroja. Numerácia s rokom vydania, rozsah strán. Dátum aktualizácie/revízie. Distribútor alebo online hostiteľ. Perzistentný identifikátor. Prístup. Fyzická lokácia. Vzťah. [dátum zobrazenia].

* platí pre elektronické zdroje: ak je časť dostupná priamo, kurzívou sa zvýrazňuje názov časti
** platí pre elektronické zdroje, ak je dostupný len celý hostiteľský zdroj, a pre printové zdroje: kurzívou sa zvýrazňuje názov hostiteľského informačného zdroja

Článok v tlačenom časopise

  • ARAÚJO, S.; HUETTIG, F. a A. MEYER, (2020). What Underlies the Deficit in Rapid Automatized Naming (RAN) in Adults with Dyslexia? In: Scientific Studies of Reading, vol. 20, iss. 12, s. 14 – 29.
  • HART, B. a T. R. RISLEY, 2003. The Early Catastrophe: The 30 million word gap by age 3. In: American Educator, vol. 27, iss. 1, s. 4 – 9.

Článok v elektronickom časopise

Článok v online novinách (denníku)

Webové sídla a webstránky

PRIMÁRNY TVORCA. Názov webového sídla/webstránky. Formát; typ zdroja. Systémové požiadavky. Dátum aktualizácie/revízie. Prístup k webarchívu. [Rozsah alebo dátum a čas archivácie]. Prístup. [dátum zobrazenia].

Webové sídlo

Webové sídlo dostupné cez webarchív

Webstránka

PRIMÁRNY TVORCA ZA ČASŤ WEBSTRÁNKY. Názov časti webstránky. In: Primárny tvorca za webstránku. Názov webstránky. Formát; typ zdroja. Vydavateľ(stvo), rok vydania, numerácia a rozsah strán. Dátum aktualizácie/revízie. Prístup. [dátum zobrazenia].

Autorizovaná webstránka – ak je časť obsahu webstránky autorizovaný (má uvedeného autora)

Nepublikované informačné zdroje

PRIMÁRNY TVORCA. Názov informačného zdroja. Formát; typ zdroja. Dátum vzniku.

osobná komunikácia:

  • ZÁHRADNÍKOVÁ, E. [Diskusia o umelej inteligencii]. Osobná komunikácia. 2022-05-05.

Záverečné a kvalifikačné práce

AUTOR PRÁCE. Názov záverečnej/kvalifikačnej práce. Typ práce; formát. VEDÚCI ZÁVEREČNEJ PRÁCE; KONZULTANT(I) záverečnej práce. Názov vysokej školy, rok predloženia. Prístup. [dátum zobrazenia].

Záverečná práca

  • práca, ktorá má školiteľa:
    TEMEŠINKOVÁ, L. Endoprotéza kombinovaná s ektoprotézou. Bakalárska práca. D. STATELOVÁ (vedúca záverečnej práce). Univerzita Komenského v Bratislave, 2010.

Záverečná práca dostupná cez repozitár / centrálny register

  • práca, ktorá má školiteľa aj konzultanta:
    HUDOBA, N. Epidemiológia myopie u študentov medicíny. Diplomová práca; online. P. ŽIAK (vedúci záverečnej práce); J. HALIČKA (konzultant záverečnej práce). Univerzita Komenského v Bratislave, 2022. Dostupné na: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=5E8AE344A08831ABC58C6BB27583. [zobrazené 2025-11-24].

Nenašli ste schému k typu zdroja, ktorú potrebujete?

Schémy k mnohým ďalším typom (kategóriám) zdrojov sa nachádzajú v publikácii Nové pravidla citovania podľa ISO 690 z roku 2021 (Lichnerová a Bellérová 2023).

V prípade ďalších špecifických zdrojov alebo nejasností Vám radi pomôžeme na kniznica@vili.uniba.sk