Citovanie podľa ISO 690 (2021)

Menu
Menu

Citovanie v kocke

V akademickom prostredí platí zásada, že pri preberaní myšlienok z iných zdrojov uvádzame ich pôvod – t. j. citujeme ich.

Keď citujeme, musíme:

(1) adekvátne začleniť myšlienku do našej práce – buď parafrázovane, alebo doslovne;

(2) poskytnúť informácie o použitých zdrojoch – vytvoriť k nim bibliografické odkazy;

(3) v texte presne vyznačiť citované časti – prostredníctvom citácií.

V tomto tutoriáli sa okrem iného dozviete: prečo citovať, aký obsah musíme a nemusíme citovať a ako tvoriť bibliografické odkazy a citácie.

Prečo citovať?

Citovanie patrí medzi prejavy čestného akademického správania, pričom:

  • je základom vedeckej a odbornej práce;
  • má praktický, etický a právny význam;
  • chráni nás pred plagiátorstvom.

Citujeme, pretože:

  • priznávame autorstvo pôvodcom myšlienok;
  • argumentujeme tvrdenia, stanoviská, výskum a pod.;
  • nadväzujeme na iné myšlienky, tvrdenia, práce, výskumy alebo ich vyvraciame, spochybňujeme;
  • čitateľom dávame možnosť kompletne si preštudovať pôvodné zdroje;
  • získavame kontext a pozadie pre písanie práce, výskum a pod.;
  • dokumentujeme zdroje vedomostí;
  • deklarujeme našu odbornosť, erudovanosť;
  • preukazujeme schopnosti narábať s vedeckými a odbornými zdrojmi;
  • pracujeme eticky;
  • vyhýbame sa plagiátorstvu;
  • dodržiavame legislatívu (zákon, predpisy);
  • zvyšujeme kredibilitu práce;
  • prezentujeme sa profesionálne, fundovane, vedecky, akademicky.

Parafrázovať alebo doslovne citovať myšlienku?

Myšlienku z iného zdroja môžeme do našej práce začleniť prostredníctvom: (A) parafrázy (preformulovanie, vlastná interpretácia) alebo (B) citátu (doslovné prebratie).

Pri písaní práce by sme mali čo najviac parafrázovať. Doslovne citujeme len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch. Práca vyskladaná iba z doslovných citátov (aj keď s riadne priznaným zdrojom) sa považuje za nízko hodnotnú, resp. plagiát.

(A) Parafráza = preformulovaný obsah (so zachovaním pôvodného významu)

  • parafrázujeme vždy, keď je to možné,
    • parafrázovaním prispôsobujeme preberaný obsah našej práci a nášmu štýlu písania;
    • musíme zachovať pôvodný význam, vyhýbať sa dezinterpretácii;
  • za parafrázou musí byť citácia označujúca zdroj myšlienky.

(B) Citát = doslovne prebratý obsah

  • používame, len ak je potrebné či žiadúce uviesť obsah v pôvodnom znení,
    • často pri definíciách, zákonoch, literárnych pasážach a pod.;
  • textový citát píšeme v úvodzovkách, resp. iným typom písma,
    • ak presahuje štyri riadky – potrebné oddeliť od vlastného textu, odsadiť od ľavého okraja a vyznačiť kurzívou;
  • za citátom musí byť citácia označujúca zdroj myšlienky;
    • citát a citácia sú odlišné pojmy (citát = doslovne prebratý obsah; citácia = označenie citovanej časti).

Nezáleží, či cudziu myšlienku preberáme doslovne, alebo ju preformulujeme – okrem niekoľkých výnimiek (pozri nižšie „Čo necitovať?„) musíme jej zdroj dôsledne odcitovať. Preformulovaním ani preložením myšlienky nám nevzniká nárok na pripísanie si jej autorstva, a preto nás nezbavuje nutnosti odcitovať ju.

Čo citovať a necitovať?

Čo citovať?

Podľa Autorského zákona SR (Zákon č. 185/2015, s. 2210) predmetom autorského práva je „dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia“. Pri použití takéhoto diela je autorstvo potrebné priznať prostredníctvom citovania.

Citujeme:  

  • doslovný text (citát);
  • preformulovaný text alebo jeho časť (parafráza);
  • definície, modely, výsledky výskumov, nové termíny, dátové sety…;
  • tabuľky, grafy, schémy, diagramy, obrázky
    a i.     

Bibliografický odkaz a označenie zdroja v texte vytvárame aj v prípade, keď na zdroj odkazujeme, t. j. nepreberáme z neho myšlienku (iba ho v práci spomíname). Obvykle sa to deje v úvode záverečnej práce, prípadne v kapitole venujúcej sa problematike súčasného stavu spracovania zvolenej témy. Robíme tak často z dôvodu, že chceme poukázať na existenciu zdroja, ale v práci sa mu bližšie nevenujeme.

Čo necitovať?

Všeobecne platné nariadenie alebo štandard k problematike NEcitovania neexistuje.

Dostupné zahraničné zdroje naznačujú, že citovať nemusíme v prípade: 

  • všeobecných znalostí, ktoré sú ľahko overiteľné na viacerých miestach a v príručkových prameňoch (encyklopédiách a pod.);
  • znalostí, ktoré sú pre problematiku, ktorej sa venujeme a pre potenciálneho čitateľa našej práce všeobecne známe;
  • všeobecne zaužívaných výrazov (napr. porekadiel, prísloví);
  • všeobecne známych historických údajov;
  • teoretických argumentov, ktoré sú často a verejne diskutované.

V niektorých zdrojoch sa odporúča za „všeobecnú znalosť” považovať takú informáciu, ktorú je možné nájsť v publikácii World Book Encyclopedia.

Ak máme pochybnosti a chceme sa vyhnúť potenciálnemu plagiátorstvu, odporúča sa radšej citovať všetko.

Ako citovať?

Pri citovaní obvykle používame tzv. citačné štýly. Medzi najpoužívanejšie patria:

  • ISO 690 (ide zároveň o normu),
  • APA,
  • MLA,
  • Chicago
    a iné.

V tomto tutoriáli sa venujeme ISO 690. Nie je to iba citačný štýl, ale aj medzinárodná norma predpisujúca komplexné pravidlá citovania. Jej originálny názov je ISO 690 Information and documentation – Guidelines for bibliographic references and citations to information resources: 2021, pričom v rámci Slovenskej republiky bola prijatá ako STN ISO 690: 2022 Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie.

V prípade publikovania sa môžeme stretnúť aj so špecifickými požiadavkami vydavateľstva. Tie sa môžu líšiť od bežne používaných citačných štýlov.

Sekundárne citovanie

Keď preberáme myšlienku z iného zdroja, musíme si v ňom všímať, či sa k nej viaže citácia. Ak áno, znamená to, že autor zdroja ju citoval (nejde teda o jeho myšlienku). V tomto prípade je potrebné:

  • citovať pôvodný zdroj prostredníctvom sprostredkujúceho zdroja (nie iba pôvodný ani iba sprostredkujúci)
  • alebo sa odporúča vyhľadať pôvodný zdroj, preštudovať si ho (overiť si, či sa tam daná myšlienka skutočne nachádza) a následne odcitovať iba ten.

Príklad: V publikácii Labudová 2024 je uvedená myšlienka z publikácie Cole a Becker 2004. Keďže autorkou myšlienky nie je J. Labudová, musíme priznať autorstvo pôvodcom – A. J. Cole a B. J. Becker –, ale súčasne uviesť aj sprostredkujúci zdroj (J. Labudová). Prípadne si môžeme vyhľadať pôvodnú publikáciu, overiť si, či sa v nej daná myšlienka nachádza a následne citovať iba túto.

Citovanie iba sprostredkujúceho zdroja (a ignorovanie pôvodného zdroja) sa považuje za akademický prehrešok až plagiát, v rámci ktorého dochádza k pripisovaniu autorstva osobe, ktorej neprináleží.

Rizikové je aj nepriznanie sekundárneho zdroja a odcitovanie iba pôvodného zdroja bez jeho naštudovania – autor sprostredkujúceho zdroja môže totiž myšlienku z pôvodného zdroja nesprávne interpretovať alebo dokonca citovať zdroj, v ktorom sa daná myšlienka nenachádza.

Sekundárne citovanie je priznanie pôvodného aj sprostredkujúceho zdroja (pozri, ako tvoriť bibliografické odkazy a citácie v prípade sekundárneho citovania).

Dôsledky necitovania a nesprávneho citovania

Chýbajúce či nesprávne citovanie môže mať za následok:

  • nemožnosť overiť pravdivosť a presnosť predkladaných informácií,
  • vzniká informačný šum,
  • prevzatie a šírenie nesprávne interpretovanej informácie,
  • nejasný druh zdroja (populárny? vedecký a odborný? dezinformačný?),
  • znižovanie kredibility našej práce,
  • plagiátorstvo (pozri podstránku o plagiátorstve),
  • autorsko-právne problémy.

Citačné generátory a manažéry (digitálne nástroje)

Citovanie môžu uľahčiť špecializované nástroje:

  • citačné generátory (umožňujú vygenerovať bibliografický odkaz na základe identifikátorov ako DOI, ISBN, príp. iných údajov);
  • citačné manažéry (umožňujú spravovať citované zdroje, tvoriť k nim bibliografické odkazy a pod.).

Medzi najpoužívanejšie nástroje patria napríklad:

Treba upozorniť, že citačné generátory a manažéry nezaručujú stopercentne spoľahlivú správnosť a úpravu bibliografických odkazov podľa vybraných citačných štýlov. Z tohto dôvodu sa odporúča skontrolovať správnosť bibliografických odkazov (či obsahujú všetky údaje a či majú náležitú formálnu úpravu) a umiestnenia citácií v texte. Chyby nástrojov (teda nesprávne citovanie) môžu spôsobiť, že práca bude považovaná za plagiát. Zodpovednosť za správnosť citovania je na autorovi práce.

Odporúčaná literatúra

LICHNEROVÁ, L. a B. BELLÉROVÁ. Nové pravidlá citovania podľa ISO 690 z roku 2021. In: ITLib. Online. roč. 27 (2023), č. 3-4, s. 10 – 22. Dostupné na: http://doi.org/10.52036/1335793X.2023.3-4.10-22. [zobrazené 2025-11-11].

⤷ Slovenský výklad normy ISO 690. Obsahuje schémy bibliografických odkazov k množstvu rozličných typov zdrojov.

LICHNEROVÁ, L. a Ľ. HRDINÁKOVÁ. Ako dodržať akademickú etiku pri písaní vedeckých a odborných textov?. In: Naša univerzita, roč. 67 (2020), č. 1,
s. 62 – 65. Dostupné tiež na: https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/spravodajsky-portal/article/ako-dodrzat-akademicku-etiku-pri-pisani-vedeckych-a-odbornych-textov/.

⤷ Článok o plagiátorstve – čo znamená, aké sú jeho typy, ako sa mu vyhnúť a ďalšie.

KOLEKTÍV PRACOVNÍKOV ÚSTREDNEJ KNIŽNICE FIF UK A KATEDRY KNIŽNIČNEJ A INFORMAČNEJ VEDY FIF UK. Citačný ťaháčik: ISO 690 (2021). Online. Ústredná knižnica FiF UK, 2024. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/uk/Tahaciky_letak/tahacik_ISO_final_letak.pdf. [zobrazené 2025-11-11].

⤷ Citačná pomôcka – schémy bibliografických odkazov vybraných typov zdrojov.