Vyhľadávanie informácií

Hodnotenie informačných zdrojov

(video mp4)

Hodnotenie informačných zdrojov je dôležitou súčasťou prieskumového procesu, procesu vyhľadávania zdrojov, výskumného procesu a hlavne spracovania výskumu. Hodnotiť zdroje by sme mali nielen pri vypracovaní vysokoškolskej práce, ale i pri bežných činnostiach ako je napr. nákup v e-obchode.

Každá vysokoškolská práca by sa mala vyznačovať „vedeckosťou“ a odbornosťou, preto je nevyhnutní kritický prístup k všetkým zdrojom, ktoré plánujeme použiť. Osobitne sa to týka elektronických a internetových zdrojov, ktoré sa značne líšia v dôveryhodnosti, presnosti, objektivite, dynamike a rozsahu.

Ak budeme hodnotiť všetky zdroje, vyhneme sa tak:

odbočeniu od hlavnej témy,
argumentovaniu nesprávnymi až zlými dôkazmi a tvrdeniami,
používaniu zastaraných a neaktuálnych zdrojov,
používaniu populárnych zdrojov,
samotnému nekvalifikovanému, neodbornému až vágnemu výskumu alebo celej práce.

Čo hodnotíme?

Autor (ukazuje hodnovernosť a autenticitu zdroja): tituly, kde pôsobí, referencie o ňom, analýza (citačná analýza, kvantitatívny rozbor) publikačnej činnosti…
Obsah: stupeň odbornosti, presnosť, jazyková a štylistická úroveň, obsiahlosť (úplnosť) informácií, vzdelávací aspekt: inštrumentálny charakter, prítomnosť príkladov, názornosť.
Vydavateľstvo: (príp. informácie o producentovi) => hodnovernosť, renomé.
Aktuálnosť diela: mala by byť uvedená pri zdroji, alebo v spodnej časti webstránky.
Rozsah: (vrátane zoznamov sledovanej literatúry, retrospektívy a referencií, reakcií na dielo, anotácií).
Štrukturácia diela: prílišná štrukturácia vedie rovnako k dezorientácii v zdroji.
Poznámkový aparát: výskyt (prítomnosť), rozsah.
Prílohy: výskyt (prítomnosť), rozsah.
Bibliografia použitých zdrojov na konci textu: výskyt (prítomnosť), rozsah.
Odkazy na iné kvalitné stránky: výskyt (prítomnosť).
Navigácia: jednoduchosť a pohodlnosť pohybu v zdroji a práce so zdrojom.
Obrazový materiál: výskyt (prítomnosť), rozsah.
Vzťah so zdrojmi, ktoré už mám.

Pomôckou pri hodnotení nám môžu byť parametre kvalitnej práce:

vlastnosti obsiahnutých informácií	pôvodnosť, odbornosť, vierohodnosť, novosť, aktuálnosť, presnosť, detailnosť, úplnosť, úroveň zovšeobecnenia,
spôsob prezentácie	jasnosť, prehľadnosť, primeranosť štýlu a kompozície, ilustračný materiál,
publikačné a materiálno- konštrukčného aspekty	pohotovosť publikácie, typografická a grafická úprava, celkový knižný dizajn, dizajn e-zdroja / web-stránky, vlastnosti papiera, rozsah informačného zdroja,
publikačný aparát	informačný a bibliografický aparát (hlavne registre, prílohy, biografie a bibliografie, vysvetlivky),
vedecký aparát	poznámky pod čiarou, komentáre, úvahy a kritiky k textu, poznámky a dodatky za textom (na konci publikácie), výklad k textu v poznámke, poznámky marginálne – na okraji textu, prológ / epilóg k textu,
rozsah pôsobnosti IZ	rozsah tematiky, rozsah dokumentovej základne => rozsah odkazov (referencií) na ďalšie informačné zdroje, rozsah edičného zázemia.

REVIEW: metóda hodnotenia informačných zdrojov

Metóda REVIEW je metóda hodnotenia informačných zdrojov, ktorá:

integruje v sebe kritéria indikátory a hodnotenia kvality informačných zdrojov,
naznačuje i postup realizácie hodnotenia IZ touto metódou.

Hodnotiace kritériá REVIEW

R (Relevance) – relevancia:

Ako relevantný je daný zdroj k danej téme?
Môže / má zdroj poskytovať široký / kompletný pohľad na tému, alebo sa vzťahuje len na jeden z jej aspektov?

E (Expertise) – odbornosť autora:

Aké je vzdelanie autora?
Je daná téma v oblasti odborných znalostí a kvalifikácie autora?
Je daný autor pravidelne citovaný inými autormi (expertmi) v danej oblasti?

V (Viewpoint) – hľadisko / postoj autora / organizácie:

Je autor (organizácia) nejako spojený s nejakým pohľadom, názorom či postojom?
Aký je účel zdroja? Je cieľom informovať, presvedčiť alebo pobaviť?

I (Intended audience) – zamýšľané publikum:

Kto je intencionálnym, zamýšľaným publikom pre daný zdroj?
Je zdroj na požadovanej / zodpovedajúcej úrovni vo vzťahu k mojej potrebe? Nie je príliš jednoduchý, na základnej, príliš všeobecnej úrovni? Nie je príliš technický?

E (Evidence) – dôkazy, svedectvá:

Citoval dostatok vhodných dôkazov na podporu, potvrdenie a ukotvenie svojich tvrdení, teórií a záverov?
Je v zdroji zaradená bibliografia alebo sekcia s referenciami a použitou literatúrou? (Môže obsahovať ďalšie užitočné zdroje)
Prešiel zdroj recenzovaním, lektorovaním posudzovaním (peer review procesom)?

W (When published) – čas publikovania:

Kedy bol zdroj publikovaný?
Sú informácie v ňom uvedené stále aktuálne, alebo došlo k ďalšiemu (podstatnému) vývoju v danej tematickej oblasti?

Populárne versus vedecké a výskumné

Populárne informačné zdroje

V súčasnom informačnom priestore nájdeme veľké množstvo informácií, ktoré sa častokrát nachádzajú v populárnych publikáciách. Zámerom populárnych publikácií je informovať a baviť širokú verejnosť o otázkach verejného záujmu. Tieto publikácie sú napísané oveľa atraktívnejším a pútavejším spôsobom ako napríklad vedecké zdroje. POZOR! Informácie v populárnych zdrojoch môžu byť nepresné a téme je spracované iba povrchne, nie do hĺbky. Preto sa neodporúča pri písaní vysokoškolských prác čerpať z týchto zdrojov.

Znaky populárnych IZ:

nie je primárne napísaný pre odborníkov, ale pre laikov,
obsah je všeobecnejšieho charakteru,
nemusí byť napísaný odborníkom,
nie je napísaný na základe pôvodného (vlastného) výskumu alebo vlastnej duševnej práce,
často nie je podpísaný (je podpísaný šifrou, značkou, akronymom),
neuvádza použité zdroje na konci článku,
nie je pred zverejnením lektorovaný, posudzovaný, recenzovaný,
publikovaný komerčnými vydavateľstvami.

Príklad populárnych IZ: časopis Time a Rolling Stone alebo knihy ako Michael Jackson: Music Living Legend od Rosemary Wallner.